Patois : La pénitinsa
D'é bin rizu l'âtro zhò in passê' dvan l'égliza. Vo dèvî bin savai kè dêpwé hwi zhò, y a on sirko d'Pari d'instalâ su la plyassa ? Y a d'sinzho, dè ptyou kanicho drèchà à sè tnyi su lé pate dè dari è kè seutön mémo à la korda. É byên' amzê.
Y a ankō dè ptyou ponè dyê on manèzho kè virön in ryon awé d'fène à kavalyo dsu à pinna ablyè awé d'tutu (k'é dyon) k'lé kashön pâ gran chûza.
D'âtro kè marshön su onna korda raida... è yon k'on apale on klouno, kè vo fâ krèvâ d'rire awé d'grimasse
Vêtyà k'la Maryèta k'alâve sè konfèssâ, rinkontre lli klouno kè déchindive lôz égrâ du péron d'l'égliza, su lé man, dète, lé dwè shanbe in l'ê'.
Tota intrigâ, l'lo démande : « Tou k'é voz arive pè vo ptâ dyê lla pozichon ? »
M'in parlâ pâ, kè répon l'klouno. D'é volu alâ m'konfèssâ è y è la pénitinsa kè l'kuré m'a balyà. É fou kè d'déchindézo trai kou dinse lôz égrâ su lé man.
La Maryèta ninn âvu l'soflyo kopo. « Ô bin, k'l'a fé, mê kè d'volou alâ m'konfèssâ, é mè fou vito rtornâ à la mézon... D'é pâ ptâ d'kuluta sta matin. »
(Les bartavalles d'la Marie)